Admin

Rodina sa zhromaždila, 82 ročný otec sedel na gauči so svojim 47 ročným synom. Z ničoho nič na okno priletel holub.

Otec sa spýtal svojho syna: „Syn, čo je to?“ Syn odpovedal, že je to holub. Po chvíli sa otec opýtal: „Čo je to v tom okne?“ Jeho syn znova odpovedal, že to bol holub. O niekoľko minút neskôr sa starý otec znova spýtal svojho syna: „Čo bolo v tom okne?“ Jeho syn začal kričať: „Bol tam holub! Vari ty mi nerozumieš? To ti to mám stále opakovať?!“

Potom prišla jeho sestra, keď počula ako jej brat na otca kričí. Smutne sa spýtala svojho brata: „Zabudol si, aký si bol ty, keď si bol dieťa? Zabudol si, že keď sme niekam šli, na všetko si sa musel pýtať? Zabudol si, akú trpezlivosť s nami otec mal, keď nám niečo vysvetľoval? Zabudol si, že nám každú noc čítal náš obľúbený príbeh, hoci nám to rozprával už najmenej päťdesiatkrát? Zabudol si, aký milý a trpezlivý bol, keď si bol nahnevaný?“

Jej brat šiel do kuchyne a vypil pohár vody. Mal slzy v očiach a povedal svojej sestre:
„Máš pravdu.“

Nie je to ojedinelý prípad, bohužiaľ sa to stáva celkom často, že nemáme trpezlivosť s našimi staršími rodičmi. Keď máme pocit, že už nemáme trpezlivosť, mali by sme si spomenúť, ako láskyplne nás rodičia vychovali. Mali s nami trpezlivosť aj keď sme boli hysterickí. Pamätajte, čas ubieha a stratené minúty nemožno získať späť.
Kedykoľvek môžete, skúste tráviť viac času so svojimi rodičmi a buďte k nim láskaví, pretože potrebujú to čo nám dali: lásku, čas a trpezlivosť!

 

Ak sa vám článok páčil, nezabudnite ho zdieľať so svojimi priateľmi.

 

 

 

ZDROJ